Šimonkov tretí rok : júl 2013 - júl 2014

Náš Šimonko má už veru tri rôčiky. Pán Boh zaplať, prežívame celá rodinka celkom štastné a radostné obdobie. Vo všeobecnosti sa Šimonko po zdravotnej stránke drží veľmi dobre. Chorý často nebýva a aj po mentálnej a motorickej stránke sa opäť trošku posunul vpred. A kokrem toho, od októbra 2013 ho začal podporovať aj mladší braček Tomáško.

So Šiminom sme počas tohto obdobia boli trikrát rehabilitovať. Po kladných skúsenostiach chodíme už iba do Piešťan – ADELI Medical Center. Rehabilitáciu sme vďaka vašej pomoci mohli uhradiť z vyzbieraných 2% z dane. Šimonko trénoval chôdzu po štyroch, polohu v kľaku a sede, prenos rovnováhy a správne postavenie sa s oporou. Popri hlavnej terapii sme so Šimonkom pravidelne absolvovali hipoterapiu v neďalekej dedinke Opatovce, kyslíkovú terapiu, uvoľňujúce masáže v Piešťanoch a všetky odborné vyšetrenia, ktoré si jeho zdravotný stav vyžaduje (neurológia, nefrológia, gastroenterológia, hematológia). So Šiminom pravidelne cvičievame doma – na rehabilitačnom stole, valci, podložke, pri rebrinách. Vytrvalosť a makačka priniesli svoje ovocie – Šimonko sa začal hopkaním presúvať z miesta na miesto, najskôr len tak opatrne pomaličky, teraz už niekedy ako o závody. Sám sa dokáže zorientovať v prostredí, obísť prekážky a cielene sa dostať tam, kam chce.

Stále medzi jeho najobľúbenejšie hračky patrí všetko, čo vydáva rôzne zvuky, melódie a popritom to ešte aj bliká a svetielkuje. Už sa veru niekedy musí aj s Tomáškom „pobiť“, aby si uchránil svoje obľúbené predmety J. Obrovskú radosť mu robí zvuk dopadajúcich vecí na dlažbu, napodobňovanie zvukov zvierat a točiace sa vrchnáčiky.

Šimonko sa naučil opäť pár ďalších pokynov – vie ukázať, ako cvičí, tancuje, kašle, chrápe. Rozumie a veľmi sa teší pochvale a po prvých pár dňoch šoku a strachu z nového člena rodiny a kriku si Tomáška začlenil medzi svojich a bez problémov s ním funguje.

Naďalej sa však trápime s jedením, ktoré Šimonko razantne odmieta. Stále viac sa ukazuje, že hlavnými príčinami sú nepociťovanie hladu ani smädu a precitlivenie ústnej oblasti, jednoducho povedané, jedenie a „niečo v ústach“ sú Šimonkovi veľmi nepríjemné. Veľmi sa hnevá, keď mu ešte len priložíme jedlo k pusine, veľakrát sa aj rozplače.

Od apríla 2014 má Šimonko predpísané antiepileptiká. Hoci EEG jednoznačne epilepsiu nezaznamenalo, Šimonko mal od začiatku roku 2014 dva záchvaty. Síce boli vždy provokované horúčkou a následnou chorobou, na základe svojej diagnózy má Šimonko predpoklad na epilepsiu, tak neurologička sa radšej rozhodla liečbou predísť ďalším záchvatom. ..a zatiaľ sa to darí.

Zo Šimonkových úspechov sa celá rodinka tešíme, naďalej sa snažíme Šimonka podporovať a absolvovať s ním, čo sa dá a čo by mohlo byť užitočné. Zatiaľ nás vždy niečím novým prekvapí, kiežby tak bolo i naďalej.